Múr v dejinnom ponímaní ľudstva má negatívne konotácie. Stavanie akýchkoľvek múrov je zväčša neúčinné, namiesto pôvodného zámeru - separovať, sa samotný múr skôr stáva symbolom zla, jeho identifikátorom. A naopak búranie múrov je symbolom oslobodenia s aktívnym pričinením širokých más.
Náš múr nepredstavuje svetové dejiny, len akési mikrodejiny možno zanedbateľnej komunity, žijúcej na malom priestore Mierovej kolónie. Paradoxne však rovnako dobre ukazuje, aká dôležitá je účasť každého jednotlivca na „búraní“ múrov. Každý človek z každej separovanej skupiny doslova každou vytvorenou mozaikou, každou prilepenou kachličkou, pasívnou akceptáciou či dokonca iba "konzumovaním" tohto komunitného umenia, prispieva k zlepšeniu sveta: nielen k jeho skrášleniu, ale najmä k väčšiemu porozumeniu ľudí žijúcich v jeho okolí.
Múr sa tak paradoxne stáva pozitívnym a motivujúcim faktorom i výzvou, či jednotlivec môže a dokáže niečo zmeniť. S trochou nadsázky možno povedať, že kopíruje veľké dejiny.
Keď sa na múre začnú zjavovať prvé kachličkové mozaiky, začne sa skladať aj (ne)tradičná mozaika ľudských mikropríbehov, názorov a myšlienok ľudí spojených životom, prácou, či štúdiom Mierovou kolóniou. A sú to práve oni, čo Múr postupne, nesmelo, ale predsa búrajú... Múr v sebe, medzi ľuďmi, skupinami, komunitami, národmi... náš Múr sa odrazu stáva symbolom všetkých múrov a osudy týchto múrov sa doňho akosi zázračne projektujú. V každom z nich sa postupne vynárajú sa otázky typu: Čo je v živote môj najväčší múr? Ako by sa dal zbúrať? Mám nato odvahu? Aký význam má pre mňa to, čo tu teraz robím? Je moja účasť na projekte hľadaním blízkosti iných ľudí? Je moja neúčasť na priojekte vyjadrením absoltnej nedôvery voči ľuďom, spoločnosti, systému? Je odrazom mojej rezignácie a sklamania? Je podstatou človeka stavať múry, alebo ich búrať? Aký vôbec som, akí sme? A aký je môj život? Som čriepkom mozaiky a hľadám v nej takto svoje miesto?
Gaudí svoje keramické mozaiky, tzv. trencadís, skladal v Guellovej kolónii v Barcelone z odpadu, z kúskov poškodenej a rozbitej keramiky, ktorá už nemala žiadne využitie a nikto neveril, že je ešte na niečo dobrá. Gaudí dal ale týmto rezignovaným zvyškom rozbitej keramiky nádherné, nové využitie a stali sa súčasťou nadčasového umeleckého diela. Podobnú paralelu sme našli aj v mikropríbehoch našej mozaiky, v príbehoch jej tvorcov i v histórii samotného Múru…
Už dnes môžeme povedať, že Múr sa stal prostriedkom zmeny – zmeny prostredia, aj zmeny myslenia a cítenia a na tejto skutočnosti stojí základný dramatický konflikt príbehu filmu.
Dôležitá je pre nás sila obrazového stvárnenia, poctivá časozberná observácia a zachytenie atmosféry danej chvíle – autentických krehkých a citlivých momentov zmien, ktoré sa už nikdy nemusia zopakovať. Okrem hmatateľných zmien - postup prác na mozaike, sa dejú tie najväčšie zmeny neviditeľne, vo vedomí hlavných hrdinov. Preto ich chceme citlivo vyrozprávať formou umelecky stvárnených minipríbehov, z ktorých ako najvýraznejšie vychádza príbeh hlavnej hrdinky projektu - Gabiky Binderovej, príbeh najstaršej obyvateľky Mierovej kolónie a príbeh mladého graffiťáka, ktorý hoci cíti silný generačný problém medzi sebou a pôvodnými obyvateľmi Mierovej kolónie, aktívne sa zapojí do projektu Gaudího dielne, aby náš svet bol lepší a krajší. Lebo iných zmeniť síce nemôže, ale seba hej.
Nastávajú však aj prvé problémy, konflikty, odmietnutia, ignorácia projektu, vnútorné napätia, pochybnosti. Búraním Múrov sa rôzne trápenia a problémy obyvateľov stávajú viditeľnejšími a nástojčivejšími. Ako to ovplyvní život a vnímanie autorky projektu, komunitnej umelkyne Gabiky Binderovej? A ako samotný projekt?
Stal sa Múr nakoniec prostriedkom zmeny – zmeny prostredia, aj zmeny myslenia, cítenia, vzťahov v komunite, i zmeny u jednotlivcov? Ako projekt ovplyvlil život samotnej komunitnej umelkyne Gabiky Binderovej?
Príbeh filmu sa točí práve okolo týchto otázok a práve na nich stojí základný dramatický konflikt filmu.
S pomerne skromnými prostriedkami a s podporou Audiovizuálneho fondu tak vznikol poctivo vyrozprávaný príbeh Múrov v nás a okolo nás.
Ústrednou postavou filmu je charizmatická výtvarníčka Gabika Binderová.
Divák ju však vidí viac pri písaní projektov, pri kontaktovaní navzájom segregovaných skupín kolónie, pri zhánaní vyhodených kachličiek u predajcov stavebných potrieb, pri organizovaní výtvarných workshopov na Múre a pri vlastnom katarznom oslobodení v slovinskom Dovje, kam sa na záver filmu s novým partnerom sťahuje ... ako pri profesii výtvarníčky.
Vlastným príkladom, nasadením a ľudským záujmom o druhých, nástojčivo presviedča, že spoločne svet naokolo môžeme zlepšiť a zkrásnieť tak aj niečo v sebe. A ľudia sa postupne pripájajú a s kladením čriepkov (ne)tradičnej mozaiky na hnusný betónový múr odkrývajú aj kus seba, svojho sveta, svojich problémov aj radostí. Pred divákom sa tak otvára mozaikovitý svet mikropríbehov ľudí, ktorých spája tento Múr a Mierová kolónia... a film sa stáva vizuálnou urbánnou antropologickou štúdiou komunity.
Dôležitá pre nás bola sila obrazového stvárnenia, poctivá časozberná observácia a zachytenie atmosféry danej chvíle – autentických krehkých a citlivých momentov zmien, ktoré sa už nikdy nezopakovali.
Okrem hmatateľných zmien - postup prác na mozaike, sa totiž diali tie najväčšie zmeny neviditeľne, vo vedomí hlavných hrdinov. Tie sa citlivo snažíme vyrozprávať cez minipríbehy.
Nechceli sme totiž, aby sa z filmu a jeho ústrednej myšlienky stal iba niekoľkoročný časozberný záznam jedného street artu.
Išlo nám o umeleckú výpoveď, ktorá dokáže cez silnú, katarznú emóciu príbehu komunitnej umelkyne a jej projektu osloviť široké spektrum diváckej obce.
Rozhodnutie produkovať tento časozberný film nebolo ani náhodné, ani ľahké.
Rozhodnutie nebolo náhodné, lebo máme autorské aj producentské skúsenosti s tvorbou časozberných dokumentárnych projektov a ľahké nebolo preto, že vieme, aká finančne a organizačne náročná a ľudsky vyčerpávajúca je produkcia dlhodobých časozberných projektov, na ktorých vytvorení sa producent investíciami, technickou a autorskou umeleckou účasťou v neistej fáze vývoja – zber časozberov, výraznejšie podiela . Aj Múr pokladáme za takéto obtiažne audiovizuálne dielo:
1. Pri jeho produkcii nemožno vďaka časozbernému princípu a tomu, že film píše sám život, vopred predpokladať výsledok: t.j. smerovanie, gradovanie a vyvrcholenie príbehu filmu a nemožno preto vopred kalkulovať ( alebo iba veľmi obmedzene ) s univerzálnou diváckou atraktívnosťou či s komerčným ziskom – vyššia miera producentského rizika.
2. V rámci umeleckého konceptu diela je cieľom projektu obsahovo a formálne prekročiť komerčné žánrové stereotypy a využívať postupy kultúrnej a sociálnej vizuálnej antropológie mestskej aglomerácie s výrazným umelecko-emočným vkladom minipríbehov. K odbornej spolupráci sme preto prizvali vedcov špecializujúcich sa na sociálnu, kultúrnu a psychologickú vizuálnu antropológiu – vyššia miera kreatívneho rizika.
3. Dielo umelecky náročnou formou presadzuje hodnoty humanizmu, aktívneho občianstva, parcipatívnej demokracie, komunitnej spolupráce a vzájomných sociálnych interakcií separovaných skupín obyvateľstva pomocou umenia.
Pre produkciu Múru sme sa nakoniec rozhodli, lebo sme presvedčení, že jeho téma má každému čo povedať. Rezonuje v povedomí ľudí ako niečo, čo každý z nás dôverne pozná, len nemá odvahu o tom hovoriť. Múry. Múry okolo nás, múry v nás.
Pinkfloiďák George Roger Waters to výstižne vyjadril takto:
“The Wall je sčasti rozprávanie môjho príbehu i keď si myslím, že základné témy rezonujú v každom človeku. Paradox je v tom, že my ako individuality obvykle považujeme za potrebné, aby sme zabránili nepríjemnym zážitkom a postupne sa po tehlách obklopujeme pomyselným múrom, za ktorým sa môžeme niekedy cítiť chránení, ale časom sa môžeme stať aj emocionálne uzavretými. Je relatívne ľahko možné, že takýto múr nás nakoniec dostane. Potom veľa ľudí bojuje so samým sebou, rozpoznávajú sa v našom príbehu, nachádzajú ho vo svojich vlastných životoch a tiež zatúžia múr zbúrať...”
Problematikou „múrov“ žije denne každý z nás a to nám dodáva dôveru, že témy filmu zarezonujú v širokej diváckej populácii, napriek tomu je prioritne určený pre tých, ktorí sa vedia zastaviť a nie je im tento svet a jeho múry ľahostajný, pre aktivistov, ktorí chcú na tom niečo zmeniť, alebo sa aspoň o to pokúsiť.
Vzhľadom k tomuto nekomerčnému využitiu pokladáme film aj napriek jeho nízkorozpočtovosti za obtiažne AV dielo, lebo nie je primárne určené na ekonomické zhodnotenie a jeho prípadné ekonomické zhodnotenie nemôže mať výraznejší vplyv na tržby na relevantnom trhu.
Projekt má komunitný charakter a okrem filmu k nemu patrí aj pomerne široká zbierka časozberov a fotografií, ktoré boli v rokoch 2013-2017 priebežne zverejňované na webe a tejto stránke.
Film Múr má ambíciu nadčasovými témami, časozberným charakterom zberu AV materiálu, silnými príbehmi a metódami sociokultúrnej vizuálnej antropológie osloviť čo najširšiu verejnosť a to bez rozdielu veku, pohlavia a vzdelania.Sekundárne nám ide o náročného diváka so záujmom o dokumentárne štúdie typu „Street corner society“ W. F. Whytea, témy urbánnej antropológie, aktívneho občianstva, parcipatívnej demokracie či o spôsoby, akým separované komunity môžu využiť “nenaprogramovaný priestor” bez konkrétneho využitia ako priestor vzájomných sociálnych interakcií pomocou umenia.
Samotný film tak chce byť povzbudením, motiváciou a inšpiráciou pre iné komunity, občianskych aktivistov a komunitných umelcov.
Preto bude neobmedzene zdarma dostupný na webe, premietaný vo filmových kluboch a na odborných fórach, či na filmových festivaloch doma a v zahraničí.
Domnievame sa totiž, že téma komunitných umelcov, občianského aktivizmu, spájania komunít umením, ako aj téma Múrov v nás a okolo nás je tak všeplatná a nadčasová, že môže zarezonovať na každej úrovni.
.JPG?ph=bed8d91cd9)